Pritom pochopenie základného princípu, z ktorého sa dá ďalej vychádzať,
(niekedy len čiastočne podľa možností fotoaparátu) nie je nič až tak ťažké.
Ak však plnoautomatické nadstavenie je pre mňa to "orechové" ...
no ten niekto by toto zrejme nečítal.
K pochopeniu termínov ako clona, expozičný čas, ISO, ohnisková vzdialenosť atď.,
celkom postačí ak si dokážeme predstaviť napríklad kuchynský drez a misku,
ktorú chceme naplniť vodou.
Naplnenie misky je jediným kritériom. A predstavuje našu výslednú fotografiu.
Miska = médium (film alebo čip), voda = svetlo.
Doba za akú sa miska naplní = expozičný čas.
Takže ideme fotiť, alebo teda plniť misku.
Trubka vodovodu = objektív (tečie ním voda-svetlo do našej snímky)
Púšťam ... óóu.. dá sa to slabo ale aj silno.
Nateraz to trochu pricloním a pustím len cícerkom :o).
Pritiahnem nech to ledva tečie a nadstavil som clonu.
Kohútik = clona objektívu - dá sa otvoriť viac, alebo privrieť na minimum.
Takto privretý kohútik cloní prietoku veľmi - clona je teda veľká.
Vyjadrená clonovým číslom napr. 11.
Teraz to pustíme naplno, kohútik vode takmer vôbec necloní a tečie to na maximum.
Clona je najmenšia možná a môžme ju označiť napr. clonovým číslom 2.
Takže misku naplníme a vodu zavrieme vtedy, keď bude plná akurát.
Čas na to potrebný je správny expozičný čas.
Pri veľkej clone (11) k naplneniu potrebujeme dosť dlhý čas,
napr. jednu tridsatinu sekundy.
Naopak pri clone malej (2) stačí čas veľmi krátky, napr. jedna päťstotina sekundy,
pre dosiahnutie rovnakého výsledného efektu, čo sa expozície týka.
Na okraj s najmenším možným clonovým číslom, v našom prípade (2),
môže byť tiež udaná svetelnosť objektívu.
(Teda ako silno to až môže tiecť pustené naplno.)
Zopakujem, jediným kritériom je akurát presne naplniť misku.
Ďalšou vecou, ktorú môžeme tiež spraviť, je vymeniť misku za menšiu.
Menšej miske stačí vody trochu menej a môžeme teda skrátiť potrebný čas,
alebo viac pricloniť.
Veľkosť misky = hodnota ISO (citlivosť média na svetlo)
Pri filmoch uvádzané aj v ruských DIN alebo amerických ASA
ISO 64 alebo 100 je malá citlivosť (veľká miska) a potrebuje viac vody - svetla.
ISO 800 je už citlivosť dosť vysoká (malá miska) a potrebuje vody - svetla menej.
Najkvalitnejšie detaily snímku dosiahneme použitím čo najmenšej citlivosti ISO !
Pri väčších citlivostiach úmerne prichádza k farebným kazom,
strate detailov a celkovému zašumeniu snímku.
Teraz vojdeme do čiastočne manuálneho nadstavenia, ktoré umožňuje veľa digitálnych
kompaktov a skúsime spraviť snímok kamaráta letiaceho na korčuliach.
V poloautomatickom režime zvolíme prioritu času. Niekedy označenú písmenom (S).
(potrebujem čas čo najkratší aký sa dá pri danom svetle použiť,
v čase dlhšom stihne korčuliar spraviť väčší pohyb a snímok mi rozmaže)
Skúsim napr. 1/800s (osemstotinu sekundy)
a ak výsledok nie je príliš tmavý, skúšam čas ešte kratší.
S clonou nerobíme nič. V režime priorita času meníme iba čas,
clonu k nemu primeranú nadstavuje fotoaparát.
Rýchlym časom ide lepšie zachytiť niečo v pohybe ale hĺbka priestoru,
v ktorom sú fotené objekty už a ešte ostré, sa úmerne zmenšuje.
Obdobou režimu priority času je režim priorita clony. označovaný aj (A)
V tomto nadstavujeme clonu a fotoaparát volí primeraný čas k nej.
Použitím väčšej clony napr. 11, sa úmerne predĺži čas
(každý pohyb má viac času snímok rozmazať)
Hĺbka ostrosti, priestoru, v ktorom sú už a ešte objekty ostré, sa ale podstatne predlžuje.
Vhodné napríklad pri fotografovaní krajiniek zo statívu.
Použitie statívu a napr. dvojsekundovej samospúšte celkom eliminuje rozmazanie chvením ruky.
Dôležité aj pri väčšom zoome snímku. (viacnásobnom priblížení)
Manuálne nadstavenia fotoaparátu otvárajú priestor pre ďalšie kreatívne možnosti,
ktoré časom štádium pokus omyl posúvajú do roviny skúseností.
Alebo tiež získať schopnosť určitý vydarený snímok ešte niekedy znova zopakovať.
A ešte jeden cvik s našou miskou.
Ak je široká ale plytká a nízka (napr28mm), mucha spadnutá v nej sa bude zdať malá
v pomere k zachytenému okoliu
Ak je úzka a vysoká (napr.500mm),
mucha v nej sa bude javiť pomerom k miske, teda zachytenému snímku
väčšia a okolie muchy bude minimálne veľké.
A máme tu ohniskovú vzdialenosť (mení ju napr. aj použitý optický zoom)
Ale pozerám ... už sa pekne niekam rozbieham.. :o)
Nateraz to, myslím, k pochopeniu základných súvislostí celkom stačí.
Čo ešte tiež skúste zbadať že tam je ... je vyváženie bielej.
PS: Viem, je tu dosť ľudí, pre ktorých v tomto texte veľa nového nie je.
Budem však rád ak niekomu predsa len.. toto obrazné zrovnanie
s miskou pomôže trochu sa posunúť.
Je toho o tom samozrejme oveľa viac.. a nakoniec tiež.. fotoaparát nie je kuchynský drez :o)
Ilustračné foto - makro - Nikon Coolpix P90 - Fešák Pakayana.
